Spať sa dá aj v termofólii v priekope pri ceste. Ale ak chcete trochu pohodlia, bude to aj niečo vážiť. S Vladom sme sa pozreli na to, ako sa dostal k vytrvalostnej cyklistike, čo by si so sebou zobral na Race through Slovakia a ako by si plánoval trasu.

V rozhovore sa dozviete:
– Ako sa dá vďaka výletu na chalupu stať vytrvalostným cyklistom.
– Ktoré pumpy sú najlepšie na Slovensku.
– Ako pristúpiť k plánovaniu trás.
– Ako ušetriť čas pri nocovaní.

Ako si sa dostal k cyklistike?

Bicyklujem už od dávna dávna. Ale prvýkrát čo som zistil, že bicykel nie je iba nástroj na vozenie sa okolo domu, bolo počas strednej školy, keď som dobicykloval so starším bratom na horáku na chalupu.

To bola tvoja prvá stovka?

Áno, chalupa je na Záhorí a považoval som to vtedy za svoj životný výkon. Trvalo nám to azda celý deň. Dovtedy som sa previezol maximálne po hrádzi do Čunova alebo s kamarátmi na Železnú studničku. Nevedel som ani kam chodiť, neexistovali vtedy nejaké aplikácie s cyklotrasami alebo na plánovanie ciest.

Výlet na chalupu bol teda pre teba nejakým spôsobom zlomový.

Vtedy som pochopil, že bicykel sa dá použiť aj ako dopravný prostriedok. Že sa dokážeš dostať niekam, kde si nebol. A vtedy sa to rozbehlo. Najprv som si kúpil crossový bicykel, potom v roku 2018 cesťák a vtedy som sa odtrhol z reťaze.

Hoci si si obľúbil cestný bicykel, tak si sa pred nedávnom vrátil aj k horskému.

Áno, ale je to tým, že počas týždňa mám čas len na kratšie trasy okolo Bratislavy a už som mal pocit, že chodím stále to isté dookola a chce to zmenu. Najprv som jazdil na gravelových plášťoch na cestnom bicykli, ale mal som pocit, že mu ubližujem v lese.  

Priniesol horský bicykel niečo do tvojej techniky na ceste?

Uff, to asi nie. Som ešte taká lama na tom horskom bajku, kade tade padám. (smiech) 

Vráťme sa teda na cestu. Ako začalo tvoje skutočné vytrvalostné jazdenie?

Prvý výlet bol k Balatonu a potom do Budapešti. Rozdelené som to mal na štyri dni, išiel som s nevyladenou prehadzovačkou na mesačnom bicykli, prvou podsedlovou taškou a baťohom na chrbte. Ubytovania som mal dopredu nájdené, nebolo nutné prespávať vonku. 

To bolo na začiatku sezóny v máji, počas toho roka si sa kam dostal najďalej?

Nikdy som nebol v Českom Krumlove, tak som sa šiel pozrieť tam a došiel som potom ešte do Prahy. V ten rok sa mi už podarila dať aj dvestovka, ale na konci som musel robiť kolečka okolo domu, aby som to dotočil. (smiech)

Obzrime sa ešte za Balatonom. Obával si sa nejakých technických problémov?

Štandardne som riešil defekty, ako na každom výlete. Zlomil som tam akurát montpáku a v maďarskom servise som rukami nohami vysvetľoval, čo potrebujem kúpiť. Avšak väčšie problémy sa mi vyvarovali.

Počas nasledujúcich rokov si sa stretol v teréne s nejakými väčšími technickými problémami?

Čudujem sa môjmu bicyklu, že to so mnou stále zvláda. Veľa sa toho našťastie nestalo. Väčšinou to sú len defekty a tie väčšie veci sa stali v Bratislave alebo v blízkom okolí, ako napríklad zaseknutý orech, prasknutá špica – na ktorej som možno odjazdil 200 kilometrov, ale nevšimol som si to, keďže jazdím s kotúčovými brzdami.

Čo si so sebou brávaš na opravu bicykla?

Ako radia skúsenejší jazdci, tak nosievam pätku od prehadzovačky, lebo tú keď niekde zlomíš, tak si potom smutný. A mne veľmi často padá bicykel, našťastie nie so mnou. Minule napríklad z Bradla, keď som si ho šiel odfotiť a zafúkal vietor. Vtedy spravil pár kotrmelcov. 

Na dlhšie výjazdy nosievam ešte kvapátko na olej, na mazanie reťaze. Potom multikľúč s nitovačkou na reťaz, rýchlospojku, náhradnú dušu, lepenie, pumpičku, bombičku na dohustenie a izolačku, ktorá sa osvedčila napríklad pri lepení odpadnutého svetla na kamarátovom bicykli alebo keď sa uvoľnila omotávka na baranoch, plastové eskapásky, a také tie rukavice z Tesca na rohlíky, keby som mal robiť nejakú špinavú robotu. Samozrejme, keď na to prišlo, tak som na ne zabudol. 

No povedz viac.

Na Tour de Felvidék som oprel bicykel na nejakej autobusovej zastávke, kde bolo kopec bordelu a do prehadzovačky sa mi dostal nejaký sáčok, čo som zistil po pár metroch, keď sa mi netočila reťaz. Sáčok som ani po desiatich minútach nevydoloval. Našťastie mi napadlo vymontovať ozubené koliesko z kladky prehadzovačky, to situáciu zachránilo. Ruky som mal celé čierne a rukavice v taške.

Aké tašky sa ti osvedčili na takéto dlhé jazdy a čo v nich nosíš?

Žiaľ, mám takú vlastnosť, že nosím priveľa vecí, lebo si myslím, že sa mi všetko zíde a vyhrávam tak súťaže o najťažší bicykel. 

Mám 17-litrovú podsedlovú tašku, ktorá sa dá samozrejme zrolovať aj na menší objem. V nej mávam veci, ktoré pravdepodobne nebudem potrebovať počas jazdy, ako napríklad náhradné oblečenie. Potom mám polrámovú tašku, v ktorej nosím náradie, nejaké snacky, šušťačku, návleky na tretry, veci ktoré chcem mať poruke. Potom mám brašňu na barany, v ktorej nosím spacák, bivakovacie vrece a karimatku. Štandardne ešte nosím top-tube bag, ktorý je na telefón, peňaženku a nejaký keksík. Ak idem na dlhšie, tak na riaditkách mám ešte snack pouch.

Čo všetko si do tašiek zabalíš, keď ideš na viacdňový výjazd?

Ak sa rozprávame o nejakej letnej sezóne…

Rozprávajme sa špecifickejšie, čo všetko by si si zabalil na Race through Slovakia?

Samozrejme, závisí to aj od počasia. Ale zobral by som si asi dvojo cyklogatí, dvojo dresov, šušťačku, návleky na nohy a ruky, návleky na tretry, buffku na krk a hlavu. Termotričko, na spanie dlhé termotričko a dvojo ponožiek. Set civilného oblečenia – napríklad kraťase a tričko. A ak by nešlo o súťaž, tak aj plavky a uterák. Keďže bicyklujem v SPD tretroch, tak v tom sa dá pohodlne chodiť aj peši. Preto neriešim ďalšie prezúvky. 

Sú nejaké veci, ktoré si si brával a už neberieš, lebo ich považuješ za zbytočnosti? Čo vidíš u iných cyklistov a cyklistiek, že si berú navyše?

Tak, vieš prežiť aj v jednom cyklodrese. Otázka je, či ti to za to stojí. Chceš si to užiť alebo ísť ultralight? Na Tour de Felvidék boli borci, ktorých som sa pýtal, kde majú veci spanie a ukázali mi termofóliu a že v nej budú spať niekde v priekope. Buď chceš trochu svojho pohodlia alebo… Nosím si so sebou aj lyžičku, aby som mal s čím zjesť jogurt alebo nožík. Ten som si raz zobral aj do dresu, nech ho mám po ruke – šľapal som totiž na Sitno a z lesa som počul divné zvuky a nebol som si istý či to bolo brum brum alebo jeleň. Aj keď, asi by mi v prípade medveďa veľmi nepomohol. Ale pivo som po ňom hádzať nechcel. Priority.

Preferuješ pri výjazdoch spanie vonku alebo v penziónoch a hoteloch?

Odkedy som si zaobstaral ten spací set, tak preferujem spanie vonku. Šetrí to čas, je to dobrodružnejšie. Nie je potrebné hľadať ubytko počas jazdy, pozerať hviezdičky na bookingu a recenzie. Keď tam prídeš, tak tiež ti trvá výrazne dlhšie dostať sa do postele. A napokon, z teplej postele sa vstáva ťažšie. Samozrejme, keď som šiel cez leto do Chorvátska, tak som viac spal na ubytovaní, lebo som chcel vidieť aj mestá, okúpať sa a vtedy naozaj nie je dobré spať niekde pod mostom. Navyše, na ubytku si dobiješ baterky, metaforicky a aj tie skutočné.

Sú nejaké veci, ktoré sú podľa teba dôležité a nemal by si ich nikto na Race through Slovakia zabudnúť?

Je viacero takých vecí, či to už je powerbanka alebo náhradné svetlá a blikačky. Najmä ak niekto plánuje jazdiť aj za tmy, tak dve predné svetlá sú nutnosť. Napríklad na Tour de Felvidék sa mi vybilo predné svetlo, nastala tma a kým sa vám také svetlo nabije, trvá aj niekoľko hodín. Ak niekto neplánuje jazdiť za tmy, tak s jedným svetlom sa to asi dá.

Zvykol som si, že vždy keď som sa na chvíľu zastavil niekde v reštaurácii alebo na pumpe, tak som pichol veci rovno do elektriny. V tomto odporúčam najviac Slovnaft pumpy, ktoré mávajú zástrčky aj vonku.  

Zápasíš počas jazdenia niekedy s monotónnosťou alebo veľkou únavou?

Ťažko povedať. Je dôležité si trasu v hlave rozdeliť na menšie úseky. Povedať si, že bicyklujem napríklad do tohto mesta a tam uvidím ako ďalej. Rovnako sa dajú rozdeliť aj kopce a napokon je z toho aj taká malá zábavka.

Ak ide na mňa nejaká kríza, tak myslím na to, že v mieste kam sa chcem dostať, bude určite nejaká reštaurácia alebo bufet a že si tam dám orosené pivko a na večeru dobrý smažáčik. Väčšinou nič také na konci nie je. Ale v tom okamihu to pomôže. 

Ako plánuješ trasy?

Plánujem ich v Komoote, lebo ich viem jednoducho poslať do Garminu. Ale v druhom okne mávam otvorené Mapy.cz, lebo majú prehľadnejšiu mapu a je lepšie vidieť typy ciest. Väčšinou si teda naplánujem trasu nahrubo v Komoote a potom ju dolaďujem. Samozrejme, snažím sa vyhýbať cestám prvých tried a v Mapy.cz sa snažím vyvarovať tomu, aby ma Komoot naviedol na nejaké nepohodlné lesné cesty. Dakedy ich skontrolujem aj prostredníctvom Google StreetView. 

Pri plánovní tiež pozerám na to, že ak by sa niečo stalo, kde sa dá skočiť na vlak, kde sa dá v prípade potreby niečo skrátiť, ako sa dostať späť do civilizácie.