Absolvoval pred pár rokmi 2 200 kilometrový pretek na trase Viedeň – Barcelona. Aj keď bol predtým profesionálny športovec, skúsenosť s endurance bicyklovými pretekmi nemal. S Milošom Mečířom sme sa rozprávali nielen o preteku Three Peaks Bike Race.

V rozhovore sa dozviete:

  • – Ako pristúpiť k plánovaniu trasy.
  • – Čo nezanedbať pri dlhých trasách.
  • – Jazdenie sólo alebo v páre?
  • – Aké sú najdôležitejšie súčasti vybavenia.

Prečo si sa rozhodol absolvovať náročný 2 200 kilometrový pretek Three Peaks Bike Race?

Padlo mi to celkom vhod, v termíne preteku som menil zamestnanie a mal mesiac voľno. Zároveň mám už od detstva veľmi rád výlety na bicykloch a chcel som si vyskúšať takúto dlhšiu trasu.

Niekto iný by ten mesiac radšej strávil pri mori. Prečo si sa rozhodol ísť na bicykel?

Bol som potom týždeň pri mori v Barcelone (smiech). Závod trval 8 – 9 dní. Po ňom som si oddýchol. No a keďže nerád lietam, tak som išiel späť tiež na bicykli a ponavštevoval som priateľov po Európe. To už som ale niektoré úseky šiel vlakom. Bol to veľmi príjemný čas.

Spomínam si, že keď sme spolu telefonovali počas závodu, tak si o preteku až tak pekne  nehovoril.

Pod príjemným časom som myslel najmä tú druhú časť výletu. Samotný závod by som zhodnotil ako, hmmm, dobrá životná skúsenosť? (smiech)

Čo si pod dobrou životnou skúsenosťou môžeme predstaviť?

Prirovnal by som to k profesionálnemu športu, ktorý som predtým robil. Bolo to veľa o sebadisciplíne, spoznávaní a najmä počúvaní vlastného tela. Taktiež veľa o premáhaní sa. Zároveň sa celý čas učíte, ako robiť veci čo najjednoduchšie, aby ste si bicyklovanie dokázali aj užívať. 

Všetká bolesť z 2 200 kilometrov sa v cieli stratila a zostali len spomienky a hrdosť. Foto: Miloš Mečíř

Keď sme spolu jazdievali dlhšie trasy, tak si vždy prizvukoval, aby sme neprepálili úvod.

Je to tak. Keď som bol na Three Peaks Bike Race, tak som sa snažil od začiatku myslieť na to, aby som si to najmä užíval a snažil sa zabudnúť na to, že závodím. Nemal som dovtedy totiž skúsenosť s takou dlhou trasou a nevedel som, čo spraví moje telo, keď budem bicyklovať 8 dní po 12 a pol hodiny. Primárny cieľ bol dôjsť závod do konca.

Čo si sa vtedy naučil?

Nezanedbať akýkoľvek náznak odreniny alebo pľuzgierov. Ak to zanedbáte, vypomstí sa vám to.

Pokiaľ si dobre pamätám, mal si aj problém s kolenami.

Mal. Urobil som vtedy celkom hlúposť a zjedol pomerne veľa ibuprofénu čo mi pomohlo prekonať nástup bolesti. Avšak potom som pochopil, že zbytočne tlačím silne do pedálov a že treba jazdiť ľahšie prevody. No a ešte mi veľmi pomohla chôdza. Akonáhle bol strmší kopec, tak som striedal chôdzu s bicyklovaním. Je to totiž iný pohyb a aj vďaka tomu ma kolená postupne prestali bolieť. Ak vás už niečo bolí tak, že nechcete sedieť na biku, tak bez hanby 5 – 10 minút tlačte bicykel. Veľmi to pomôže.

Ako si ustelieš, tak sa aj zobudíš. Niekto vydrží spávať vonku, iný musí byť v hoteli. Foto: Miloš Mečíř

Koľko si mal pred týmto pretekom nabicyklované? Ak si dobre pamätám, bolo to v júli.

Nemal som vtedy veľa, iba niečo okolo 4 000 kilometrov. Samotný závod mal 2 200 kilometrov a cestou späť z Barcelony som najazdil ďalších 1 600 kilometrov. 

Ak by si tento rok šiel Three Peaks Bike Race opäť, ako by si sa pripravil?

V prvom rade by som trénoval na vybavení, na ktorom budem pretekať a nemenil sedanku tesne pred závodom (smiech). Hneď druhý deň som mal krvavé pľuzgiere, takže som si to užil. Avšak od skúsených závodníkov som dostal zopár rád.   

No počúvam.

Sú to vlhčené utierky a sudo krém. Avšak práve tie utierky to dokázali zachrániť. Najprv som používal krém, ktorý mi došiel, lebo som to s ním preháňal. Potom som si kúpil vlhčené utierky, ktoré som používal ako cyklistickú vložku – druhú kožu a vždy ju po pár hodinách vymenil. Vďaka tomu som si opäť mohol začať užívať bicyklovanie. 

Rok po tomto preteku sme sa vydali ako dvojica na cestu za najzápadnejšou, najsevernejšou, najvýchodnejšou a najjužnejšou obcou Slovenska. Aký je rodieľ v jazdení sólo a v páre?

Človek si myslí, že ako dvojica bude rýchlejší, ale nie je to tak. Najviac času pri bicyklovaní sa stráca prestávkami a je veľmi ťažké dvoch ľudí zosynchronizovať, aby chodili v rovnakom čase na toaletu, v rovnakom čase boli hladní alebo si potrebovali v rovnakom čase oddýchnuť. Je viac defektov, problémov s bicyklami, ľudia sa viac čakajú.

A nejaké pozitíva?

Určite je väčšia sranda jazdiť v páre. Je to spoločný zážitok, je to lepšie.

 

Na začiatku cesty okolo Slovenska. Ešte voňavý, čistý a so skvelou náladou. Foto: Anička Bořiková

Ak by sme mali cyklistu alebo cyklistku, ktorí doteraz dali nejaké to Gran Fondo, ako by mali trénovať na Race through Slovakia?

Myslím si, že sa na niečo takéto nedá úplne natrénovať. Zrejme nikto nebude vo voľnom čase jazdiť tisíckilometrové výjazdy, aby sa pripravil. Pri kratších trasách vás raz bolí rameno, inokedy krk, achilovka, na takomto dlhom preteku vás zrejme bude bolieť všetko. Na to sa asi nepripravíte. Ale ak sa bavíme o tréningu samotnom, je dobre si vyskúšať dať aspoň dva, tri dni dlhších trás po sebe. Potom pauzu a neskôr opäť. Hlavne postupne a užívať si to.

Pozrime sa na výbavu na dlhé bicyklovačky. Sú podľa teba nejaké veci, ktoré si ľudia berú, ale ukazujú sa ako zbytočné?

Je to o tom, aký chce mať človek komfort. Ak to chce mať niekto pohodlnejšie, bude brať viac vecí a bude to viac vážiť.

Okolo Slovenska alebo za najzápadnejšou, najsevernejšou, najvýchodnejšou a najjužnejšou obcou našej krajiny. Screenshot

Čo sú podľa teba najdôležitejšie súčasti vybavenia?

Určite to je oblečenie a vybavenie do dažďa. Dá sa stáť, keď prší, ale ak vám dva dni leje, tak toho veľa nenajazdíte. Ak chcete ísť čo najrýchlejšie, musíte sa chrániť pred dažďom. 

Ak chcete jazdiť v noci, tak musíte mať dobré svetlá. A pod tým nemyslím blikačku dopredu a dozadu, ale dve plnohodnotné lampy. Jednu pripnúť na prilbu, druhú na riaditká. Ale vyskúšajte si to predým, aby váš krk nezaskočila váha svetla pripnutého na helmu.

Samozrejme so sebou vždy powerbank a poriadne nabitý telefón. Môžete mať totiž naplánovanú cestu v Garmine, ale často tam sú chyby a potrebujete to preplánovať. Poprípade, pri pochybnostiach, či idete správne, si to potrebujete skontrolovať v telefóne. 

Nedával by som si telefón na riaditká. Najmä ak idete sami, tak je to jediná vec, cez ktorú môžete kontaktovať ľudí v prípade núdze. Ak spadnete, tak môžete o telefón ľahko prísť.

A samozrejme, náhradné duše :).

Servis pre pocestných. Aj takto sú vybavené niektoré dediny na Slovensku. Foto: Peter Borko

Aký je tvoj pohľad na TT bary?

Áno, ale môže to byť dosť problematické si ich správne nastaviť. Je potrebné ich mať fakt vysoko, aby ste v nich neboli ako na časovkárskom bicykli, ale sedeli v nich naozaj pohodlne aj viac hodín.

Čo dnes považuješ za zbytočnosti, ktoré si so sebou niesol?

Je to napríklad uterák. Ak spíte v hoteloch a penziónoch, tak ho fakt nepotrebujete. Taktiež som mal napríklad aj veľa oblečenia. Bral som si dva letné base layery, jeden teplý hrubý a jeden niečo medzi. Potom dva letné dresy, dva teplé dresy a dvoje bibsy. Pokúšal som si veci prať v umývadle, ale za tých pár hodín nestihnú vyschnúť a aj tak smrdia. Po pár dňoch sa s tým, že smrdíte, zmierite (smiech). Jedinú vec, ktorú by som si teraz bral dvojmo, sú bibsi. Ostatné veci si keď tak viete po ceste dokúpiť.

Servis bicykla počas výletu. Niekedy sa musíte zastaviť aj u profesionálov. Foto: Miloš Mečíř

Ako pristúpiť k plánovaniu trasy?

Rozhodne je potrebné pritom stráviť pár dní. Three Peaks Bike Race som mal naplánovaný veľmi zbežne, je to tak väčšie dobrodružstvo (smiech). Ale ak chcete ísť čo najrýchlejšie, musíte tomu venovať niekoľko dní a skontrolovať si celú trasu po odbočkách, nech sa vám nestane, ako nám dvom, keď sme išli okolo Slovenska, že sme skončili na zarastenom lesnom chodníku s 30 percentným sklonom.

Komoot vás vie zaviesť na najrozličnejšie miesta a najmä na najrozličnejšie chodníčky. Foto: Peter Borko

Ak sa pozeráš na cesty, kadiaľ ti to plánovač navrhuje? Zvažuješ aj to, aká je na nich premávka alebo prevýšenie?

Radšej viacej výškových metrov a cesty nižšej triedy, ako ísť najkratšou trasou s kamiónmi. Navyše, ťažšie trasy sú vždy krajšie 🙂 .